- Checked
- Reference checked
- Work
- Torah / Hebrew Bible
- Language
- Hebrew
- Counted as
- Verse
- Reference
- Torah / Hebrew Bible
- Citation
- Torah / Hebrew Bible Deuteronomy 24:11
- Reference check
- Tier 1
Opening
Theonyma
Opening page.
Opening
Opening page.
Latin Ordinal
Showing 50 of 128 checked matches: 128 texts
Open a name or text for its reference. Text matches are checked source passages.
בַּח֖וּץ תַּעֲמֹ֑ד וְהָאִ֗ישׁ אֲשֶׁ֤ר אַתָּה֙ נֹשֶׁ֣ה ב֔וֹ יוֹצִ֥יא אֵלֶ֛יךָ אֶֽת־ הַעֲב֖וֹט הַחֽוּצָה׃
אָ֤ז תִּנָּקֶה֙ מֵאָ֣לָתִ֔י כִּ֥י תָב֖וֹא אֶל־ מִשְׁפַּחְתִּ֑י וְאִם־ לֹ֤א יִתְּנוּ֙ לָ֔ךְ וְהָיִ֥יתָ נָקִ֖י מֵאָלָתִֽי׃
וּפָֽלְטוּ֙ פְּלִ֣יטֵיהֶ֔ם וְהָי֣וּ אֶל־ הֶהָרִ֗ים כְּיוֹנֵ֧י הַגֵּאָי֛וֹת כֻּלָּ֖ם הֹמ֑וֹת אִ֖ישׁ בַּעֲוֺנֽוֹ׃
הִכְעִ֥יס אֶפְרַ֖יִם תַּמְרוּרִ֑ים וְדָמָיו֙ עָלָ֣יו יִטּ֔וֹשׁ וְחֶ֨רְפָּת֔וֹ יָשִׁ֥יב ל֖וֹ אֲדֹנָֽיו׃
דִּבֶּ֨ר יְהוָ֤ה עֲלֵיכֶם֙ שְׁאֵרִ֣ית יְהוּדָ֔ה אַל־ תָּבֹ֖אוּ מִצְרָ֑יִם יָדֹ֙עַ֙ תֵּֽדְע֔וּ כִּי־ הַעִידֹ֥תִי בָכֶ֖ם הַיּֽוֹם׃
וַיֹּ֣אמֶר כָּלֵ֔ב אֲשֶׁר־ יַכֶּ֥ה אֶת־ קִרְיַת־ סֵ֖פֶר וּלְכָדָ֑הּ וְנָתַ֥תִּי ל֛וֹ אֶת־ עַכְסָ֥ה בִתִּ֖י לְאִשָּֽׁה׃
Doth our law judge any man, before it hear him, and know what he doeth?
Behold, ye are all children of Israel; give here your advice and counsel.
And I will delight myself in thy commandments, which I have loved.
A wise man’s heart is at his right hand; but a fool’s heart at his left.
And there came of the children of Benjamin and Judah to the hold unto David.
We hanged our harps upon the willows in the midst thereof.
kayaa tac chRNve shacyaa shaciSTho yayaa kRNoti muhu kaa cid RSvaH
devo na yaH savitaa satyamanmaa kratvaa nipaati vRjanaani vishvaa
anu te dyaur bRhatii viirya\m mama iyaM ca te pRthivii nema ojase
vishve no devaa avasaa gamantu vishvam astu draviNaM vaajo asme
anu vraataasas tava sakhyam iiyur anu devaa mamire viirya\M te
vishve ca no vasavo vishvavedaso dhiinaam bhuuta praavitaaraH
saM trii pavitraa vitataany eSy anv ekaM dhaavasi puuyamaanaH
yaataM chardiSpaa uta naH paraspaa bhuutaM jagatpaa uta nas tanuupaa
kRSNaM ta ema rushataH puro bhaash cariSNv a\rcir vapuSaam id ekam
shataM te raajan bhiSajaH sahasram urvii gabhiiraa sumatiS Te astu
manuSvad indra savanaM juSaaNaH pibaa somaM shashvate viiryaaaa\ya
ugram marudbhii rudraM huvemendram agniM svastaye .ati dviSaH
mRLaa no rudrota no mayas kRdhi kSayadviiraaya namasaa vidhema te
indra nakiS Tvaa praty asty eSaaM vishvaa jaataany abhy a\si taani
uta smaasu prathamaH sariSyan ni veveti shreNibhii rathaanaam
abhraa vasata marutaH su maayayaa dyaaM varSayatam aruNaam arepasam
vishve devaasaH parame vyo\mani saM vaam ojo vRSaNaa sam balaM dadhuH
vRtreNa yad ahinaa bibhrad aayudhaa samasthithaa yudhaye shaMsam aavide
asmaakam indraH samRteSu dhvajeSv asmaakaM yaa iSavas taa jayantu
mahii yadi dhiSaNaa shishnathe dhaat sadyovRdhaM vibhva\M rodasyoH
sanemi sakhyaM svapasyamaanaH suunur daadhaara shavasaa sudaMsaaH
urvashii vaa bRhaddivaa gRNaanaabhyuurNvaanaa prabhRthasyaayoH
satraa madaasas tava vishvajanyaaH satraa raayo .adha ye paarthivaasaH
yaH sammishlo haryor yaH sute sacaa vajrii ratho hiraNyayaH
aa no vavRtyaaH suvitaaya deva vidyaameSaM vRjanaM jiiradaanum
diva itthaa jiijanat sapta kaaruun ahnaa cic cakrur vayunaa gRNantaH
sa it kSeti sudhita okasi sve tasmaa iLaa pinvate vishvadaaniim
asme dhattaM yad asad askRdhoyu yuuyam paata svastibhiH sadaa naH
asyed eva shavasaa shuSantaM vi vRshcad vajreNa vRtram indraH
nuunaM saa te prati varaM jaritre duhiiyad indra dakSiNaa maghonii
indrasya suuno shavaso napaato .anu vash cety agriyam madaaya
te no raasantaam urugaayam adya yuuyam paata svastibhiH sadaa naH
yaM tvaa devaapiH shushucaano agna aarSTiSeNo manuSya\H samiidhe
أُولَئِكَ يُجْزَوْنَ الْغُرْفَةَ بِمَا صَبَرُوا وَيُلَقَّوْنَ فِيهَا تَحِيَّةً وَسَلَامًا
وَمَا أَنْتَ بِهَادِ الْعُمْيِ عَنْ ضَلَالَتِهِمْ إِنْ تُسْمِعُ إِلَّا مَنْ يُؤْمِنُ بِآيَاتِنَا فَهُمْ مُسْلِمُونَ
أُولَئِكَ الَّذِينَ حَبِطَتْ أَعْمَالُهُمْ فِي الدُّنْيَا وَالْآخِرَةِ وَمَا لَهُمْ مِنْ نَاصِرِينَ
فَذَرْهُمْ يَخُوضُوا وَيَلْعَبُوا حَتَّى يُلَاقُوا يَوْمَهُمُ الَّذِي يُوعَدُونَ
فَإِنْ كَذَّبُوكَ فَقُلْ رَبُّكُمْ ذُو رَحْمَةٍ وَاسِعَةٍ وَلَا يُرَدُّ بَأْسُهُ عَنِ الْقَوْمِ الْمُجْرِمِينَ